Camino Inglés, najkratšia z oficiálnych ciest (113km) vedúcich do Santiaga. Tento krát s Maťkom a zobrali sme aj dôchodcu, môjho 73 ročného ocina.
Ako sa dostať do Ferrol? Prílet do Santiaga (ideálne s Iberia s prestupom v Madride alebo inou leteckou spoločnosťou ako napríklad Ryanair). Do Ferrol sa dá ísť busom zo Santiaga www.monbus.es alebo taxi. My sme si vybrali tú rýchlejšiu možnosť. využila som taxi cez booking.com a cena bola 160 eur.
Deň 1: Ferrol – Pontedeume (29km) Dnešný deň je najdlhší na Camino Ingles. Teda, bavíme sa o 5 dňoch, takže nič dramatické. Čo môžem skonštatovať na 100% je, že je DOKONALE ZNAČENÉ. Až tak blbuvzdorne. Šípky a stľpiky všade. Vo Ferrol sa nedá stratiť. Ani keby sme chceli. Oficiálny začiatok je v prístave vedľa Pilgrims Office. Link na googlemaps: https://maps.app.goo.gl/nQDCvG7NWungorBa9?g_st=iw nejaký ten km sa ide po meste a potom popri zálive a vojenských objektoch, pravdepodobne kasárňach. Potom Camino zabáča na nábrežnú promenádu. A popri nákupných centrách a supermarketoch naspäť na pobrežie. Celkom nezáživne prechádzme na cíp zálivu kde sa vlastne začneme vracať smer Ferrol len na opačnej strane. Prechádzame cez dedinku Neda a odkláňame sa pomaly smer vnútrozemie. Ľahké stúpanie, skvelý obed pri supermarkete Gazis v obyčajnej reštike pri ceste = Vilar do Colo (teľací filet, hranolky, šalát za 10€ ale fakt skvelý). Míňame pár pútnikov a postupne cez malé dedinky a usadlosti prichádzame do Pontedeume.
Ubytko: Albergue Rio Eume (5/5) čisté, krásne, 400m od centra a Camina.
Deň 2: Pontedeume – Betanzos (20km)
Ranná kvalitná rozcvička vo forme prudkého a nekonečného stúpania. Po asi 30 minútach sme sa pokochali krásnym výhľadom na mesto zhora a pokračovali príjemnou cestou cez eukalyptový lesík. Neskôr cesta zabáča do lesa a ponúka úľavu unaveným nohám z neustáleho asfaltu. Prejdeme cez diaľnicu a asi na 7.km narážame na veľmi príjemné miestečko, kaviarničku s veľkou záhradou O Camiño e Vida: https://maps.app.goo.gl/KaGAftvjENFwJJ3W6 … tu sedíme aj hodinu a užívame slnečné lúče. Postupne sa trúsia ľudia, ktorých stretávame, či spolubývajúci z predošlého albergue. Ani sa nám nechce pokračovať, ale donútime sa vstať a aktivovať lenivé nohy. Po pár kilometroch sme v mestečku Miño, ale ničim neohúrilo, tak pokračujeme ďalej. Z Miño do cieľa je to cca 10km. Cesta vedie okolo vidieckych usadlostí, malých domov a neustálym stúpaním a klesaním prichádzame do cieľa. Krásne mestečko. Takže dnes už len oddych, jedlo a samozrejme víno. Lebo však No vino, no Camino!
Deň 3: Betanzos – Bruma (24,5 km).
Dnešok by som mohla skrátiť vetou: betón, stúpanie a dážď. Ale nebudem teda taká krutá. Ráno klasické stúpanie z mesta, cca 20min rozcvička a lapanie po dychu prerušované občasným nadávaním nášho dôchodcu, či naozaj musí byť ráno hneď kopec… no asi to neviem vybaviť inak potom nejaké cesty, domy, nič dychberúce. Prvá zastávka v malom bare po cca 9 km, raňajky a ideme ďalej. Asi na 12. kilometri prechádzame okolo dedinky Presedo, kde je príjemný bar s posedením v záhrade. Chvíľku oddýchneme, ja si dávam svoju obľúbenú polievku Caldo Gallego (taká nevýrazná kelová so zemiakmi, ale v tejto krajine hranoliek a opečeného mäsa je to gastro zázrak). Potom začína asi 8km stúpania, ale nič dramatické. Ale keď sa do toho pridá dážď, ocino začína kvalitne nadávať. Ja som zvyknutá neriešiť, tak idem štýlom “jedným uchom dnu, druhým von”. Keď končí stúpanie, prichádzame do posledného baru, Casa Avelina. Veľmi známy barík, ktorý spravujú dve milé, staršie dámy. Čo je mega, že je tu dovolené sa vyzuť (teda mega pre nohy, horšie pre šíriaci sa odór z 10 vyzutých pútnikov) a ešte aj majú malé stolčeky na vyloženie unavených končatín. Posledných 2,5km ideme v lejaku. Bruma je maličká diera, ale sú tu dve ubytovne a jedna reštaurácia. Stačí na dnes.
Ubytovanie: San Lorenzo de Bruma 5/5
Deň 4: Bruma – Sigüero (24km)
Ráno o 6 nás budia dvaja Španieli. Párik, ktorí asi úplne nevie, že sa nerozpráva v spálni a nebalia všetky veci ráno keď všetci spia. Tak spravodlivo naštvaná skáčem z mojej postele a vysvetľujem, že takto to negunguje. Ospravedlnia sa, ale už sme teda všetci hore. Vyrážame o 7 a keďže v dedine nie je otvorený bar, ideme s čelovkou ďalej. Po cca 5km narážame na malý bar, kde dávame raňajky. Potom stále po ceste a rovno. Vcelku nuda. Asi na 12.kilometri začína pršať, našťastie ďalší bar pred nami. Tu nás dobieha párik z rána. S úsmevom a ospravedlnením nám pristanú na stole dve pivá a pohár vína. A teraz sa zase ja cítim ako zbitý pes no nič. Mier. Druhá polovica cesty ide po dedinkách a potom popri diaľnici. Nuda pokračuje Sigüiero je naozaj malá diera, ale milé albergue pri parku s príjemným posedením.
Ubytovanie: Sigue Camino 5/5
Deň 5: Sigüeiro – Santiago (16 km) ráno sa vymotáme z mesta, našťastie sa odpájame od frekventovanej cesty a pokračujeme príjemnou asfaltkou pomedzi roztrúsené domčeky. Po pár kilometroch sa konečne dostávame do lesa. A v podstate kde končí les, začína Santiago. Nudné predmestie, sklady a fabriky vystriedajú historické budovy a ani sa nemazdáme, sme v cieli! ešte sme stihli, cca 2km pred katedrálou si dať “poslednú pečiatku” v malom kostolíku na ľavej strane. Je tam aj oznam, že ide o poslednú pečiatku. Príjemné miestečko. Potom samozrejme Pilgrims Office a vyzdvihnutie Compostely, z ktorej sa najviac teší ocino. Je vidieť na ňom aký je na seba hrdý s dojatý. A to bol vlastne cieľ 🙂
Ten pocit… 🙂
Camino Ingles v skratke: ideálne pre tých, ktorí si netrúfajú na dlhšie trasy. Ale má aj svoje nevýhody a to kopec betónu a hlavne ide v podstate stále po dedinkách alebo cez obývané oblasti a civilizáciu. Nebude asi patriť medzi moje obľúbené trasy, ale bol to pekný čas.
Buen Camino!
