Camino de Lanzarote je príjemná, 3-dňová cesta, ktorú zvládne každý.

Deň 1: Órzola – Teguise (cca 23 km) Začínam v malebnej rybárskej dedinke Órzola, kde ma očarí pokojná atmosféra a výhľad na atlantické pobrežie. Po úvodných kilometroch sa vydávam do oblasti Malpaís de la Corona, ktorú charakterizujú rozsiahle lávové polia a sopečné útvary vytvorené erupciou sopky Corona. Táto oblasť pôsobí surovo a tajomne, a počas putovania vidím aj niektoré z jaskýň, ktoré sa tu nachádzajú. Po prechode sopečnou krajinou prichádzam do Haríe, známej svojimi palmovými hájmi. Toto malebné mestečko je oázou zelene uprostred inak suchého ostrova. Tu oddychujem, dávam si malé pivo a tradičnú „tortilla“ a vychutnávam si pokojné námestie. Z Haríe pokračujem cez mierne zvlnené kopce a pastviny, kráčam, kochajúc sa výhľadmi na okolitú krajinu. Počas tejto časti som sa cítim úplne odrezaná od civilizácie. Trasa vedie po starých chodníkoch, ktoré využívali pôvodní obyvatelia ostrova. Cieľ je Teguise, historické centrum Lanzarote a bývalé hlavné mesto ostrova. Teguise ma privíta pokojnou atmosférou, bielymi domčekmi a tradičnou architektúrou. Po chvílke blúdenia som konečne na ubytovaní. Spím v jednoduchom hosteli. Mám posteľ, nič mi nechýba. 

Deň 2: Teguise – Yaiza (cca 27 km) Opúšťam historické mesto a vydávam sa cez mierne kopce smerom k vinárskej oblasti La Geria, jednej z najunikátnejších vinárskych lokalít na svete. Cestou míňam vinice zasadené do čiernej vulkanickej pôdy, ktoré sú chránené malými kamennými múrikmi pred vetrom. Po prechode cez La Geriu sa dostávam na hranicu Národného parku Timanfaya, jedného z najvýraznejších sopečných regiónov na svete. Táto časť je nezabudnuteľná – krátery, lávové polia a dramatická krajina, ktorá vyzerá ako z inej planéty. Pozor! Tento úsek vyžaduje dostatok vody a ochranu pred slnkom, keďže tieň je tu vzácny. Dedinka Yaiza, často označovaná ako najkrajšia na Lanzarote, je miestom pokoja a zelene. Biele domčeky kontrastujú s temnou vulkanickou krajinou, čo vytvára jedinečný vizuálny zážitok. Spím v príjemnom hotelíku s bazénom, kde si poobede máčam unavené nohy. 

Deň 3: Yaiza – Playa Blanca (cca 20 km) Trasa vedie cez postupne sa zvažujúcu krajinu smerom na juh ostrova. Po opustení Yaiza sa otvárajú výhľady na pobrežie a Atlantický oceán. Prechádzam cez oblasti, ktoré sú v podstate úplne izolované. Počas tejto časti cesty ma tešia výhľady na susedný ostrov Fuerteventura. Pomaly prichádzam na predmestie Playa Blanca a posledné kilometre už len kráčam po asfaltke vedúcej do centra mesta. Čakala som niekde na pláži značku KM 0, ale nič také som nenašla. Spím na lodi (našla som cez AirBnB) u sympatických manželov z Torína. Prekecáme večer pri dobrom jedle a víne. Dokonalý záver cesty!